Komuniké

Mýli sa ten, kto si myslí, že Slovensko je katolícka krajina. Počty tých, ktorí by sa chceli aspoň prihlásiť ku katolíckej Cirkvi z roka na rok a z dekády na dekádu závratne klesajú. Prvé správy z nedávneho sčítania obyvateľstva ukazujú, že Slovensko sa definitívne zmenilo. A vydalo sa tragickou „írskou cestou“. Straty v radoch veriacich sú obrovské. Početné zástupy našincov pracujúcich v krajinách Európskej únie, v ktorých prebehla odluka Cirkvi od štátu, odmietajú platiť cirkevné dane. Cirkev pre nich už nič neznamená. Čoraz viac mladých odmieta inštitucionalizované náboženstvo a oddáva sa ezoterickým bludom prichádzajúcim z východu. Naozaj môže za tento stav len tlak sveta na Cirkev zvonku?

Mýli sa ten, kto tvrdí, že slovenskí biskupi patria k tým konzervatívnym. Slovenskí biskupi z nedele na nedeľu znižujú nároky viery kladené na ľudí, aby naplnili a uživili početné kostoly. V kostole je dovolené robiť už takmer čokoľvek, čím by bolo možné sa zavďačiť egocentrickým a rozmaznaným deťom a mladým. Tí však Cirkvi nevracajú nič späť. Keď ich cirkevné „spoločenstvá zábavy a priateľstva“ omrzia, ihneď ich opúšťajú, aby si rýchlo našli novú hračku. Biskupom však vyhovuje, keď môžu samých seba prezentovať ako tých, ktorí kráčajú ruka v ruke so zástupmi mladých a s plnými priehrštiami pokroku. Žiadnej novote nestoja v ceste a na oltár zachovania statusu quo s liberálnym štátnym aparátom sú ochotní priniesť takmer akokoľvek veľkú obeť. S kým teda naši biskupi „putujú“ a kam ľudí „sprevádzajú“ po širokých chodníčkoch?

Mýli sa ten, kto nazýva pápeža Františka liberálom. Aspoň vo veciach likvidácie svojich oponentov sa Jeho Svätosť ako liberál — v úzkom slova zmysle — nespráva. V čase, keď pápež prenasledoval Jeho Excelenciu kardinála Raymonda Lea Burkeho — jedného zo signatárov známych „Piatich pochybností štyroch kardinálov“ o niektorých záveroch apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia — sa v Ríme objavili stovky plagátov. Pri fotografii pápeža Františka stála otázka: „Kde je Vaše milosrdenstvo?“ Tú istú otázku kladú dnes pápežovi už stovky komunít bezradných katolíkov po celom svete. A to od júla 2021, kedy pápež vydal svoje motu proprio Traditionis Custodes, ktorým obmedzil slávenie omše všetkých vekov. Pápež svojím motu proprio de facto odvolal učenie pápeža Benedikta XVI. o „hermeneutike kontinuity“ a potvrdil, že nový omšový poriadok rímskeho rítu organicky nevyrástol v jednote a kontinuite s dvojtisícročnou tradíciou Cirkvi. Vedia si grécko-katolíci predstaviť, že by pápež zakázal liturgiu svätého Jána Zlatoústeho?

Tieto a podobné otázky si už dlhé roky kládli bezradní katolíci na Slovensku. Neschopnosť, s akou viedli Cirkev na Slovensku biskupi počas epidémie nového koronavírusu prispela k tomu, že podobná bezradnosť dnes postihla tisíce veriacich za pomerne krátky čas. Podávanie Tela Kristovho na ruku či odmietnutie uznávania výhrady vo svedomí na morálne kompromitované vakcíny mnohých katolíkov zaskočilo.

Na Slovensku začala preto vznikať nová podzemná Cirkev, akú si pamätajú už len naši otcovia z čias komunizmu. Znovu sa na Slovensku tlačí samizdatová náboženská literatúra. Ide najmä o predkoncilové vydania Sv. Písma, katechizmy, misály, modlitebné knihy a učebnice vierouky a mravouky. Veriaci však tieto katolícke samizdaty tento raz šíria tajne zo strachu nie pred štátom, ale pred hierarchiou Cirkvi. Kňazi znovu potajomky slúžia predkoncilové omše všetkých vekov. Po celom Slovensku vznikli decentralizované ostrovy bezradných katolíkov, ktorí si uvedomili, že v čase, keď sa rúca civilizácia, je popri dosahovaní osobnej svätosti rovnako dôležité zachovať pravú vieru v jej neporušenosti. Tieto ostrovy tradície sú zmesou kňazov, teológov, univerzitne vzdelanej inteligencie, obchodníkov či drobných remeselníkov. Z ich stredu — avšak bez nároku hovoriť za všetkých — vystúpili tí, ktorí odhalili svoju totožnosť a predkladajú pápežovi túto správu.

» Prejsť na správu «